Dilema všežravca

Recenzia knihy: Dilema všežravca, Michael Pollan

Spisovateľ Michael Pollan sa vo svojej knihe Dilema Všežravca zaoberá tým, čo by sme mali jesť, pretože môžeme jesť všetko a každý deň si môžeme vyberať, čo si naložíme na tanier. Jeho základná otázka, z ktorej vychádzal znie: Je vôbec to, čo sa nachádza v regáloch supermarketov jedlo, alebo je to len produkt potravinárskeho priemyslu vyrobený z chemických zlúčenín? Je dobre sa zamyslieť nad tým, čo jeme a odkiaľ k nám jedlo na tanier prichádza. Autor sám strávil niekoľko týždňov na farme a sledoval celý proces priemyselne spracovaných potravín od ich zberu na poliach po ich spracovanie. Aby nám celú problematiku vedel priblížiť čo najautentickejšie, sledoval život kastrovaného býka živeného kukuricou vo veľkovýkrmni. Knihu autor rozčlenil do troch hlavných častí:

V prvej časti sa venuje priemyselnej kukurici, ktorá tvorí základ takmer každej spracovanej potraviny. Zo širokého sortimentu, ktorý je na výber v supermarketoch, biologický základ tvorí práve kukurica známa aj pod názvom Zea Mays. Kukurica sa podľa jeho zistenia vo veľkom využíva na kŕmenie kastrovaných býkov, z ktorých sa potom robia bifteky. Živia sa ňou sliepky, morky, prasatá aj ryby, u ktorých prebiehajú genetické zmeny, aby znášali kŕmenie kukuricou. Autor sa rozhodol sledovať stopy priemyselnej kukurice prostredníctvom jedného kastrovaného býka, pretože podľa jeho poznatkov, býky žijú na takejto výkrmovej strave menej ako 150 dní a nakoniec ich táto strava zabije, preto musia dostávať antibiotiká. Krátky a nešťastný život kastrovaného býka živeného kukuricou je podľa autora svedectvom o víťazstve priemyselného myslenia nad logikou evolúcie. A ak k tomuto všetkému pridáte limonády, či ovocné džúsy predávané v supermarketoch, pridáte ďalšiu porciu kukurice, pretože sú sladené kukuričným sirupom s vysokým obsahom fruktózy. Autor tu uvádza aj všetky chemické názvy, pod ktorými sa kukurica skrýva. Podľa jeho názoru sa kukurica prispôsobila na náš svet priemyselného konzumného kapitalizmu, teda svet supermarketov a fastfoodových reťazcov. Taktiež uvádza, že v 50. a 60. rokoch ceny kukurice klesli natoľko, že sa dobytok presunul z pastvín do veľkovýkrmní. Malí farmári nemali šancu proti veľkým podnikom a preto vymizli a s nimi aj lúky a ohrady, a namiesto toho sa vo veľkom začala pestovať kukurica. Popisuje tu, ako vplýva pestovanie kukurice prostredníctvom využívania fosílnych palív a aký celkový dopad to má na životné prostredie.

Autor upozorňuje na fakt, že jednou z najdôležitejších zložiek pri produkcii mäsa, ktorá prechádza akoukoľvek výkrmňou je ropa. Podľa jeho výpočtov býk, ktorého život sledoval, pri predpoklade, že bude konzumovať 11 kg kukurice denne a dosiahne váhy 544 kg, skonzumuje za celý svoj život 132 litrov ropy. Dali by ste si kus takéhoto mäsa? 

Druhú časť venuje tráve, ktorá je podľa autora tvorstvom všetkého a základom potravinového reťazca. Prezentuje tu život sebestačnej farmy, kde pracujú zvieratá, a ako uvádza, sliepky sú jej hygienikmi, ich zásluhou netreba používať chemické postreky, pretože trávnatú plochu vyčistia a zlikvidujú parazity. Potom príde prestávka, po ktorej sa na pastvinu vyženú býky. Pastvina sa pri takomto kolobehu vôbec nevyčerpá, dokonca bude podľa názoru autora úrodnejšia. Pôdu tu prezentuje ako nepredstaviteľne zložitú komunitu živých a mŕtvych, pretože zdravá pôda vstrebáva mŕtvych aby živila, akoby bola žalúdkom Zeme. Podľa jeho vyjadrenia je tráva spôsob, akým zachytávame energiu zo Slnka. Jeho základnou myšlienkou je žiť z pôdy, teda jesť zadarmo. Veľmi zaujímavo v tejto časti uvažuje nad transparentnosťou čiarových kódov na produktoch, ktoré nazval ako symbol dokonalej nepriehľadnosti. Ako by ovplyvnilo ľudí pri kupovaní mäsa, keby namiesto čiarového kódu videli v skratke celý proces chovu a porazenia zvieraťa, ktoré chcú skonzumovať? Asi by to ľudí prinútilo začať viac uvažovať nad pôvodom toho, čo konzumujú. 

Autor apeluje na chov zvierat na tradične zmiešanej farme, pretože takáto farma dáva zmysel z biologického hľadiska, kde neexistuje odpad, ale ekologická slučka, ktorú možno pokladať za ideálne riešenie.

V tretej časti sa púšťa do rôznych osobných úvah, napríklad, že pri jedle by sme sa nemali riadiť svojou chuťou, pretože dôležité zložky potravy nemožno vidieť ani poznať po chuti. Zaoberá sa tiež právom zvierat a etikou ich konzumácie, či zabíjania. Tiež tu uvažuje o tom ako by fungoval trh, keby všetci prešli na bezmäsitú stravu, o čom prezentuje celkom zaujímavé teórie. Rozlišuje cenu pomalého jedla a rýchleho občerstvenia, v ktorom je priam fascinujúci rozdiel, pretože, to čo je lacné, nemusí byť aj kvalitné a výhodné. Cena lacného výrobku nepokrýva  totiž skutočné náklady a to sa potom prejaví v inej sfére: 

„Spoločnosť nenesie výdavky spojené so znečisťovaním vody, rezistenciou voči antibiotikám, chorobami prenášanými potravinami, poľnohospodárskymi dotáciami ani s dotovanou ropou a vodou – všetky tieto náklady na životné prostredie zostávajú pred daňovým poplatníkom skryté, takže potraviny sú lacné len zdanlivo. Polykultúry sú produktívnejšie a menej náchylné k chorobám než monokultúry. Civilizácie, ktoré s pôdou zle zaobchádzajú, sa časom zrútia.”

Uvažuje aj o samotnej produkcii, o tom aký má dopad na krajinu, zvieratá, naše stravovacie návyky a k nemu patriace kultúrne stolovanie, a v neposlednom rade aj na zdravie človeka. 

Autor sa zameriava na veľkovýrobu potravín v Spojených štátoch, no jeho odpovede majú politické, ekonomické, aj morálne názory a apelovanie k tradičným receptom a miestnym dodávateľom sú platné rovnako pre všetkých. V stávke nášho výberu jedla, nie je len naše zdravie a zdravie našich detí, ale aj stav životného prostredia, v ktorom žijeme. Zdravie pôdy spojil so všetkými tvormi na nej závislými a naše zdravie sa odvíja od zdravia živočíšnych aj rastlinných produktov, ktoré konzumujeme. Do kolobehu potravinového reťazca sme zapojení jednoducho všetci.

Umelé hnojivá vedú nevyhnutne k umelým živočíchom, k umelým potravinám, následne aj k výžive, a nakoniec aj k umelým ľuďom…

Získajte plnú recenziu tejto fantastickej knihy v našom VIP členstve a dozviete sa všetky myšlienkové klenoty a najpodstatnejšie informácie, ktoré sme v knihe našli.

 

 

Ako získať recenzie kníh

Recenzie kníh vám ponúkame ako BONUS k VIP PREMIUM členstvu, v ktorom nájdete všetky naše elektronické produkty vytvorené do roku 2016. Edukačné eKnihy, prednášky či cvičebné DVD materiály sú dostupné ihneď vo vašom MOBILE, TABLETE alebo POČÍTAČI na jeden klik. Všetky produkty v pôvodnej hodnote nad 800 eur môžete mať dnes dostupné za 20 eur / mesiac (alebo 200 eur / rok). Viac informácií si môžete preštudovať TU.