Emočná inteligencia
Recenzia knihy Emočná inteligencia
Daniel Goleman nám vo svojej slávnej knihe predkladá pútavé informácie o tom, ako emocionálna inteligencia (EQ) je v skutočnosti lepšia ako IQ. Hlavne v oblastiach, v ktorých je intelekt k dosiahnutiu úspechu relatívne menej dôležitý a v ktorých napríklad emocionálne sebaovládanie a empatia môžu byť významnejšími schopnosťami než schopnosti rýdzo kognitívne. Poukazuje na povahu dnešnej doby, kde deti trávia oveľa viac času samotné ako kedykoľvek v dejinách a pozerajú na monitory počítačov a videoprehrávačov. To vedie k rôznym povahovým zmenám a tí, ktorým chýba sebakontrola, trpia závažným morálnym nedostatkom. Bez schopnosti ovládať vlastné pohnútky v sebe nemôžeme rozvinúť vôľu ani charakter.
Nedostatok emočnej inteligencie nás vystavuje celému radu rizík – od vzniku depresie alebo surového správania, až po užívanie drog či poruchy príjmu potravy (bulímiu, mentálnu anorexiu). Súčasné generácie detí majú oveľa viac citových problémov než generácie predchádzajúce, častejšie trpia osamelosťou a depresiami, sú neposlušnejší, rozzúrenejší, impulzívnejší a agresívnejší, sú nervóznejší a majú väčšie sklony robiť si starosti než ich rodičia a starí rodičia. Dôvod? Dnes totiž ponechávame citovú výchovu našich detí náhode. Chceme od škôl aby vychovávali celého človeka a aby v triede dochádzalo k spojeniu srdca a mysle. To však nemôže byť tak.
Autor tvrdí, že ak prevládnu emócie, inteligencia toho moc nezmôže. Amygdala (časť mozgu) je centrom predovšetkým citov. Ak sú dráhy spájajúce amygdalu s ostatnými mozgovými centrami preťaté dochádza k zvláštnej neschopnosti posudzovať citový význam udalostí. Tento stav je niekedy označovaný ako „afektívna slepota“. Zbavené všetkého svojho emočného zafarbenia, strácajú konflikty svoju silu. Aktivita amygdali a jej harmonická spolupráca s neokortexom sú základom emočnej inteligencie. Ak napríklad amygdala zachytí signály strachu, tak v tom prípade okamžite odošle poplašné volanie do všetkých najvýznamnejších častí mozgu: spustí sekréciu stresových hormónov, mobilizuje mozgové centrá pre pohyb a aktivuje kardiovaskulárny systém, svaly a črevá. Iné nervové dráhy vyšlú z amygdali pokyn k tiesňovej sekrécii noradrenalínu, aby sa tak stimulovala reaktivita kľúčových centier mozgu vrátane tých, ktoré zvyšujú ostražitosť našich zmyslov. Rozsiahla sieť nervových spojení umožňuje amygdale prevziať v citovej kríze velenie nad väčšinu mozgu – vrátane nášho racionálneho myslenia.
Podľa autora IQ prispieva k faktorom určujúcim úspech v živote iba na 20%, čo ponecháva celých 80% ďalším vplyvom. Postavenie, ktorého človek nakoniec v spoločnosti dosiahne, je v úplnej väčšine určované inými faktormi, než je IQ. Autor v knihe preberá aj fakty o tom, že neexistuje len jeden typ inteligencie, ktorý nám zaručí úspech v živote, ale sa jedná skôr o širšie spektrum so 7 kľúčovými schopnosťami, ktoré preberáme v recenzii knihy.
Jadrom inteligencie medziľudských vzťahov sú podľa autora „schopnosti rozoznávať náladu, temperament, motiváciu a potreby iných ľudí a odpovedajúcim spôsobom potom na ne reagovať“.
Veľa ľudí s IQ 160 a nízkou emočnou inteligenciou pracuje pre ľudí s IQ 100, ktorí sú však v oblasti medziľudských vzťahov neobyčajne nadaní. A v každodennom živote nie je žiadna inteligencia dôležitejšia než práve inteligencia medziľudských vzťahov.
Za najvyšší stav emočnej inteligencie autor považuje schopnosť vstúpiť do tohto stavu prúdenia (flow). Dochádza pri ňom k dokonalému zapojeniu emócií do služieb určitej aktivity alebo učenia. V depresii alebo pri pocitoch bezvýchodiskovej úzkosť nie sme schopní „prúdenia“ dosiahnuť. Vrcholoví športovci poznajú tento stav ako „zónu“, v ktorej dosahujú vynikajúcich výkonov bez zvláštneho úsilia. V tomto stave mysle človek zabúda na seba samého. Je to opak ustaraného premietania: namiesto toho aby sa ľudia utápali vo vlastných myšlienkach, sú náhle natoľko pohltení prítomnosťou, že strácajú všetko sebauvedomovanie.
V iných častiach knihy autor zas poukazuje na fakt, že každá silná emócia je vo svojej podstate impulzom k určitému konaniu. Ovládnutie týchto pohnútok je základom emočnej inteligencie. Keď sme chorí, bývame často citovo veľmi krehký, keďže náš pocit spokojnosti v živote z časti pramení z ilúzie vlastnej nezraniteľnosti. Ochorenie, a obzvlášť závažné, túto ilúziu ničí a napadá naše presvedčenie o bezpečnosti nášho súkromného sveta. Zrazu sa cítime slabí, bezmocní a zraniteľní.
Zdá sa, že táto citová ochabnutosť je univerzálnou daňou za moderný životný štýl. Došlo k rozsiahlemu narušeniu jadra rodiny – k dvojnásobnému zvýšeniu rozvodovosti. V poslednej dobe príliš veľa deťom chýba schopnosť zvládať svoje emočné výkyvy, načúvať alebo sa sústrediť, ovládať svoje impulzy a túžby, pociťovať zodpovednosť za svoju prácu alebo mať záujem o učenie. Chýba im charakter. Podľa autora je charakter akýmsi psychickým svalom, ktorý je nevyhnutný na etické správanie. Nevyhnutným predpokladom pre rozvoj charakteru je sebaovládanie. Schopnosť sám seba motivovať a viesť, či už pri učení, pri dokončovaní práce alebo pri rannom vstávaní. Schopnosť odložiť uspokojenie a vedome usmerňovať svoje konanie je jednou z tých základných emočných zručností, ktorým sa kedysi hovorilo vôľa. Prečo musíme ovládať sami seba; predovšetkým svoje túžby a vášne? Na túto otázku si musí odpovedať každý z nás sám za seba.
Získajte recenziu tejto fantastickej knihy v našom VIP členstve a dozviete sa všetky myšlienkové klenoty a najpodstatnejšie informácie, ktoré sme v knihe našli.
Ako získať recenzie kníh
Recenzie kníh vám ponúkame ako BONUS k VIP PREMIUM členstvu, v ktorom nájdete všetky naše elektronické produkty vytvorené do roku 2016. Edukačné eKnihy, prednášky či cvičebné DVD materiály sú dostupné ihneď vo vašom MOBILE, TABLETE alebo POČÍTAČI na jeden klik. Všetky produkty v pôvodnej hodnote nad 800 eur môžete mať dnes dostupné za 20 eur / mesiac (alebo 200 eur / rok). Viac informácií si môžete preštudovať TU.
